














Prvým predpokladom života z viery je trvalá pozornosť voči Božím skutočnostiam.
Nemá to vyzerať tak, že sme celkom pohltení svetom, povinnosťami a vecami, potom nás niečo akoby vtiahne do kostola a povieme si: „Ach, tu je Pán Boh,“ a keď z kostola odídeme, svet nás opäť prevalcuje.
Božie kráľovstvo sa priblížilo aj k nám a je prítomné i v našom živote. Kamkoľvek prídeme, naše srdce má byť tomuto kráľovstvu otvorené.
Akoby sme mali stále pripravenú malú anténu: „Pane, kde si? Čo teraz urobíš?“
Nemusíme si to opakovať nahlas, ale učme sa na Boha myslieť a počítať s ním. Táto pozornosť sa prehlbuje aj pri modlitbe a posilňuje našu schopnosť vidieť „neviditeľné“.





























